Ako prebieha očné vyšetrenie a ako často naň chodiť

Komplexné očné vyšetrenie zahŕňa meranie zrakovej ostrosti (vizus), meranie vnútroočného tlaku (tonometria), test zorného poľa a pohľad na vnútro oka cez rozšírenú zrenicu, ktorým lekár skontroluje sietnicu aj zrakový nerv. Celé trvá spravidla 30 až 60 minút a nebolí, len po rozšírení zreníc treba počítať s niekoľkohodinovým rozmazaným videním. Väčšina dospelých bez ťažkostí by naň mala chodiť raz za jeden až dva roky, ľudia s cukrovkou, vysokým tlakom alebo rizikom glaukómu častejšie.

Čo je preventívne očné vyšetrenie a prečo naň chodiť aj bez príznakov

Preventívna prehliadka očí kontroluje zrak a stav oka aj vtedy, keď žiadne ťažkosti necítite. Viaceré vážne očné ochorenia, napríklad zelený zákal (glaukóm) alebo diabetická retinopatia, sa v ranom štádiu nijako neprejavujú a zrak sa zhoršuje postupne a nenápadne. Práve preto sa meranie zraku a stavu oka robí pravidelne, nie len ako reakcia na problém.

Komplexné očné vyšetrenie s rozšírenými zrenicami zahŕňa niekoľko samostatných testov: test zrakovej ostrosti, test zorného poľa, test funkcie očných svalov, test reakcie zrenice na svetlo, tonometriu a samotné rozšírenie zreníc kvapkami, aby lekár videl až na sietnicu a zrakový nerv. Každý z týchto testov sleduje inú vec a spolu dávajú ucelený obraz o zdraví oka, nie len o tom, či vidíte na tabuľu.

Ako prebieha očné vyšetrenie krok za krokom?

Vyšetrenie začína rozhovorom o zdravotnej histórii a ťažkostiach, po ktorom nasleduje séria testov. Celé zvyčajne trvá 30 až 60 minút, pri rozšírení zreníc treba počítať s časom navyše, kým kvapky zaberú.

1. Test zrakovej ostrosti (vizus). Najznámejšia časť vyšetrenia: čítanie písmen alebo znakov zo štandardizovanej tabuľky (Snellenova tabuľka) zo vzdialenosti približne 6 metrov. Výsledok sa zapisuje ako zlomok, napríklad 20/20 (v metrickom zápise 6/6), čo je normálny zrak. Nižšia hodnota znamená zvyčajne bežnú refrakčnú chybu. Čo presne znamenajú čísla v predpise, rozoberá článok ako čítať očný predpis.
2. Test zorného poľa. Overuje rozsah periférneho, teda bočného videnia. Lekár alebo prístroj sleduje, či nevynechávate časti obrazu po stranách, čo môže súvisieť napríklad s poškodením zrakového nervu.
3. Tonometria. Meranie vnútroočného tlaku, teda tlaku tekutiny (komorovej vody) vnútri oka. Ak odtokový systém tejto tekutiny nefunguje správne, tlak stúpa a môže poškodiť zrakový nerv. Práve takto najčastejšie vzniká glaukóm, preto je tonometria kľúčová na jeho včasný záchyt.
4. Test reakcie zrenice na svetlo a funkcie očných svalov. Lekár posvieti do oka a sleduje, ako rýchlo a symetricky sa zrenica zužuje, a či sa oči hýbu súhlasne všetkými smermi.
5. Vyšetrenie očného pozadia. Po rozšírení zreníc lekár pomocou oftalmoskopu alebo iného prístroja prehliadne sietnicu, makulu a zrakový nerv, teda vnútro oka, ktoré by cez úzku zrenicu poriadne nevidel.

Bolí očné vyšetrenie?

Nie, štandardné očné vyšetrenie nebolí. Testy ako čítanie tabuľky, meranie zorného poľa či pohľad na očné pozadie sú bezbolestné. Bezkontaktná tonometria meria tlak prúdom vzduchu, ktorý je len prekvapivý, nie bolestivý. Ani rozšírenie zreníc kvapkami nebolí, kvapky nanajvýš na pár sekúnd mierne štípu.

Rozšírenie zreníc: čo očakávať a ako dlho trvá rozmazané videnie

Rozšírenie zreníc (mydriáza) sa dosahuje kvapkami, ktoré dočasne uvoľnia dúhovku a zväčšia zrenicu. Vďaka tomu má lekár oveľa lepší výhľad na sietnicu a zrakový nerv. Cenou za to je dočasne zhoršené videnie: zrak môže byť po vyšetrení niekoľko hodín rozmazaný a oči citlivejšie na svetlo, hlavne v jasnom slnečnom dni.

Preto sa odporúča priniesť si na vyšetrenie slnečné okuliare a počítať s tým, že šoférovanie hneď po vyšetrení môže byť nepríjemné, kým účinok kvapiek neodznie. Ak je to možné, oplatí sa dohodnúť si odvoz alebo si vyšetrenie naplánovať na deň, keď nie ste v časovom strese.

Ako často chodiť na očné vyšetrenie?

Väčšina ľudí bez príznakov by mala absolvovať komplexné očné vyšetrenie raz za jeden až dva roky. Aj keď máte zdanlivo v poriadku zrak, vyšetrenie odhalí aj to, čo si sami nevšimnete. Ak už máte diagnostikovanú chybu zraku alebo iné očné ochorenie, lekár vám väčšinou odporučí kratší interval individuálne.

Kedy chodiť častejšie: cukrovka, vysoký tlak, rodinná anamnéza glaukómu

Niektoré skupiny ľudí by mali na vyšetrenie s rozšírenými zrenicami chodiť častejšie než raz za dva roky, konkrétne každý rok až dva:

• ľudia nad 60 rokov,
• Afroameričania nad 40 rokov,
• ľudia s rodinnou anamnézou glaukómu.

Väčšina ľudí s cukrovkou alebo vysokým krvným tlakom by mala absolvovať vyšetrenie s rozšírenými zrenicami minimálne raz ročne, keďže obe ochorenia môžu poškodzovať cievy v sietnici.

Rodinná anamnéza hrá pri glaukóme väčšiu rolu, než by sa čakalo. Ak má priamy príbuzný prvého stupňa (rodič, dieťa alebo súrodenec) glaukóm, riziko vzniku tohto ochorenia sa zvyšuje. Vek je ďalším rizikovým faktorom, glaukóm sa odhaduje približne u 10 % ľudí vo veku 75 rokov a viac. Výrazne vyššie riziko majú aj ľudia afrického pôvodu, ktorí majú 15-krát vyššiu pravdepodobnosť straty zraku v dôsledku glaukómu s otvoreným uhlom v porovnaní so zvyškom populácie. Ak patríte do niektorej z týchto skupín, pravidelná tonometria a kontrola zrakového nervu majú väčší význam než formálna prehliadka.

Čo si priniesť na vyšetrenie

Pred vyšetrením sa oplatí pripraviť si:

• kompletný zoznam liekov, vitamínov a doplnkov výživy,
• aktuálne okuliare aj kontaktné šošovky, ak ich nosíte,
• predchádzajúce predpisy na okuliare alebo šošovky,
• slnečné okuliare pre prípad rozšírenia zreníc,
• preukaz poistenca a prípadné odporúčanie od iného lekára.

Tieto informácie pomôžu lekárovi porovnať aktuálny stav s predchádzajúcim vyšetrením a rýchlejšie odhaliť akékoľvek zmeny. V kontaktných šošovkách môžete prísť, no pri niektorých vyšetreniach vás lekár môže požiadať, aby ste si ich vybrali, preto si vezmite puzdro a roztok.

Koľko stojí očné vyšetrenie a preplatí ho poisťovňa?

Záleží na tom, kde vyšetrenie absolvujete. Vyšetrenie u očného lekára (oftalmológa) je pri zdravotnej indikácii hradené z verejného zdravotného poistenia, podobne ako iná odborná ambulantná starostlivosť. Komplexné vyšetrenie zraku v optike alebo nadštandardné úkony nad rámec bežnej prehliadky sú spravidla samoplatcovské a ich cena sa pohybuje orientačne v desiatkach eur, niektoré optiky ho ponúkajú zdarma pri kúpe okuliarov. Presnú sumu aj podmienky úhrady si overte priamo u konkrétneho poskytovateľa, líšia sa pracovisko od pracoviska.

Kde sa dá objednať na očné vyšetrenie a kto ho robí?

Očné vyšetrenie robia dva typy odborníkov: optometrista a oftalmológ. Optometrista meria zrak a predpisuje okuliare či šošovky, najčastejšie v optike. Oftalmológ je lekár, ktorý diagnostikuje a lieči očné ochorenia a robí komplexné vyšetrenie vrátane rozšírenia zreníc. Rozdiel v kompetenciách vysvetľuje článok optometrista, oftalmológ a optik.

Na kontrolu zraku a okuliare stačí návšteva optiky, na komplexné vyšetrenie s rozšírenými zrenicami alebo pri zdravotných ťažkostiach patríte k oftalmológovi. Na oba typy pracovísk sa spravidla treba objednať vopred. Ako si vybrať pracovisko, rozoberá článok ako vybrať očnú kliniku.

Čo vyšetrenie dokáže odhaliť

Preventívne vyšetrenie dokáže zachytiť viacero stavov, často ešte predtým, než si ich sami všimnete:

• Glaukóm - ochorenie zrakového nervu, ktoré sa najčastejšie spája so zvýšeným vnútroočným tlakom. Pri podozrení sa okrem bežných testov využívajú aj špecializovanejšie: test hĺbkového vnímania, pachymetria (meranie hrúbky rohovky), vyšetrenie štrbinovou lampou a gonioskopia (vyšetrenie uhla prednej komory oka).
• Katarakta (sivý zákal) - zakalenie očnej šošovky, ktoré sa dá zistiť pri vyšetrení štrbinovou lampou. Viac v článku o sivom zákale.
• Diabetická retinopatia - poškodenie sietnice spôsobené cukrovkou, viditeľné pri vyšetrení očného pozadia.
• Vekom podmienená makulárna degenerácia (VPMD) - poškodenie makuly, teda centra ostrého videnia, ktoré sa tiež odhaľuje pri pohľade na sietnicu.

Kedy ísť k lekárovi skôr, než vyjde na rad kontrola?

Niektoré príznaky si vyžadujú okamžitú lekársku pomoc, nezávisle od plánovaného termínu. Patrí sem náhla strata videnia, náhly nárast muškov a zábleskov pred očami spojený s tieňom alebo “clonou” cez zorné pole, silná bolesť oka, zdvojené videnie alebo náhla citlivosť na svetlo. Pri týchto príznakoch okamžite vyhľadajte pohotovosť alebo najbližšiu očnú ambulanciu, bez ohľadu na to, kedy bola vaša posledná kontrola.

Časté otázky