Ako funguje oko: stavba a videnie

Oko funguje ako živý fotoaparát. Svetlo prejde rohovkou, cez zrenicu a šošovku dopadne na sietnicu na zadnej stene oka, tam sa premení na elektrické signály a zrakovým nervom putuje do mozgu, ktorý z nich zloží obraz. Každá časť má svoju úlohu a keď niektorá zmení tvar alebo sa poškodí, prejaví sa to na tom, čo a ako ostro vidíte.

Z čoho sa skladá oko?

Oko je guľovitý orgán uložený v kostenej očnicovej jamke (orbite) a jeho pohyb ovláda šesť vonkajších očných svalov. Zvonka ho drží pevné väzivo, zvnútra je vyplnené priehľadnými prostrediami, cez ktoré prechádza svetlo.

Zjednodušene má oko tieto hlavné časti:

• Skléra (belmo) - pevné väzivové tkanivo, ktoré pokrýva takmer celý povrch očnej gule a dáva oku tvar.
• Spojivka (conjunctiva) - tenká priehľadná blana, ktorá kryje povrch oka aj vnútornú stranu viečok.
• Rohovka - priehľadná predná kupola, cez ktorú svetlo vstupuje dovnútra.
• Dúhovka a zrenica - farebný krúžok a otvor v jeho strede, ktorý reguluje množstvo svetla.
• Šošovka - priehľadná mena tvaru za zrenicou, ktorá dolaďuje zaostrenie.
• Sklovec - rôsolovitá výplň medzi šošovkou a zadnou stenou oka.
• Sietnica - svetlocitlivá vrstva vzadu, ktorá mení svetlo na signál.
• Zrakový nerv - kábel, ktorým signál putuje do mozgu.

Povrch oka udržiava vlhký slzný film s tromi vrstvami: hlienovou (tvorí ju spojivka), vodnatou (slzná žľaza) a olejovou (meibomské žľazy). Bez neho by rohovka vysychala a videnie by bolo rozmazané.

Ako vzniká obraz - cesta svetla cez oko?

Obraz vzniká tak, že svetlo postupne prejde niekoľkými priehľadnými časťami oka, na sietnici sa premení na elektrický signál a ten mozog spracuje na obraz. Celá cesta trvá zlomok sekundy a prebieha nepretržite.

Krok za krokom vyzerá takto:

1. Svetlo dopadne na rohovku, ktorá ho ako prvá láme (zaostruje) smerom dovnútra.
2. Prejde cez zrenicu, ktorej veľkosť riadi dúhovka podľa množstva svetla.
3. Za zrenicou ho dolaďuje šošovka, ktorá mení tvar podľa vzdialenosti predmetu.
4. Prejde cez sklovec a dopadne na sietnicu na zadnej stene oka.
5. Fotoreceptory v sietnici premenia svetlo na elektrické signály.
6. Signály putujú zrakovým nervom do zrakovej kôry mozgu, ktorý ich poskladá do obrazu.

Čo je rohovka a na čo slúži?

Rohovka je priehľadná, kupolovito tvarovaná predná časť oka, ktorá ako prvá láme vstupujúce svetlo. Postará sa o približne 70 % z celkovej zaostrovacej sily oka, zvyšných zhruba 30 % dodáva šošovka.

Rohovka má šesť vrstiev: epitel, Bowmanovu vrstvu, strómu, pred-Descemetovu (Duovu) vrstvu, Descemetovu vrstvu a endotel. Každá má svoju prácu:

• Epitel je povrchová vrstva. Má podľa odhadov 300 až 600-krát viac bolestivých receptorov ako koža, preto aj drobné poranenie rohovky poriadne bolí.
• Stróma je najhrubšia vrstva, dodáva rohovke pevnosť a podieľa sa na lámaní svetla smerom na sietnicu.
• Endotel riadi rovnováhu tekutín tak, aby rohovka zostala priehľadná a nezakalila sa nadbytočnou vodou.

Za rohovkou je predná komora vyplnená vnútroočnou tekutinou (aqueous humor). Tekutina sa stále tvorí a odteká cez takzvaný drenážny uhol, čím sa udržiava vnútroočný tlak.

Čo sú dúhovka a zrenica?

Dúhovka je farebná časť oka a zrenica je otvor v jej strede. Spolu fungujú ako clona fotoaparátu: svaly dúhovky rozširujú alebo zužujú zrenicu a tým regulujú, koľko svetla vstúpi do oka.

Za šera sa zrenica rozšíri, aby dnu pustila viac svetla. Na ostrom slnku sa zúži, aby oko svetlom nezaplavila. Práve pigment v dúhovke určuje, či máte oči modré, zelené alebo hnedé, na samotné videnie ale farba dúhovky vplyv nemá.

Čo je šošovka a ako zaostruje na blízko a diaľku?

Šošovka sa nachádza priamo za zrenicou, mení tvar a spolu s rohovkou zaostruje svetlo na sietnicu. Práve schopnosť meniť tvar jej umožňuje zaostriť na blízke aj vzdialené predmety bez toho, aby ste čokoľvek robili vedome.

Keď sa pozeráte do diaľky, šošovka je plochšia. Keď čítate alebo si prezeráte niečo zblízka, zaguľatí sa a zvýši svoju lomivú silu. Táto pružnosť s vekom klesá, a preto väčšina ľudí po štyridsiatke horšie zaostruje na blízko (viac v texte o presbyopii).

Čo je sklovec?

Sklovec je rôsolovitá hmota, ktorá vypĺňa priestor medzi šošovkou a zadnou stenou oka. Drží oku tvar a svetlo cez neho prechádza na ceste k sietnici.

S vekom sklovec riedne a mení štruktúru. Vtedy sa v zornom poli môžu objaviť plávajúce mušky, teda drobné tiene pohybujúce sa pred očami. Väčšina je neškodná, náhly príval mušiek so zábleskami ale škodlivý byť môže, o tom nižšie.

Čo je sietnica a ako premieňa svetlo na obraz?

Sietnica je vrstva svetlocitlivého tkaniva na zadnej stene oka, ktorá zachytáva svetlo a vysiela signály do mozgu. Bez nej by oko svetlo prijalo, no obraz by nikdy nevznikol.

V sietnici sedia fotoreceptory, ktoré menia svetlo na elektrické signály. Tie sa zbierajú do zrakového nervu zloženého z miliónov nervových vlákien a putujú do zrakovej kôry mozgu. Rôzne časti sietnice majú rôznu úlohu: centrum zabezpečuje ostrosť, okraje prehľad o okolí.

• Makula (centrálna časť) dáva ostré centrálne videnie na čítanie, rozpoznávanie tvárí či šoférovanie.
• Periférna sietnica (mimo makuly) zabezpečuje bočné videnie a pomáha vidieť za šera.

Aký je rozdiel medzi tyčinkami a čapíkmi?

Sietnica má dva typy fotoreceptorov: tyčinky a čapíky, každý na inú prácu. Tyčinky umožňujú čiernobiele videnie a videnie za tmy, čapíky zabezpečujú farebné a detailné videnie.

Preto za šera vnímate skôr tvary a pohyb než farby: pracujú hlavne tyčinky. Keď je dosť svetla, prevezmú to čapíky a svet dostane farby aj ostré detaily. Vďaka čapíkom vidíte farby a vďaka ich hustote v makule dokážete prečítať aj drobné písmo.

Čo je makula a prečo je dôležitá pre ostré videnie?

Makula je malá, špecializovaná časť sietnice zodpovedná za ostré centrálne videnie. Je to práve tá časť, ktorou čítate tento text.

Keď makula ochorie, periférne videnie môže zostať, no v strede zorného poľa sa objaví rozmazané alebo tmavé miesto a bežné činnosti ako čítanie sa skomplikujú. Preto sú ochorenia makuly také obmedzujúce (bližšie v článku o makulárnej degenerácii).

Ako súvisí tvar oka s dioptriami a chybami zraku?

Dioptrie súvisia s tým, či sa svetlo zaostrí presne na sietnicu. Refrakčné (lomové) chyby vznikajú, keď tvar oka bráni svetlu presne sa zaostriť na sietnicu, a sú najčastejším typom problému so zrakom.

Ak je oko o niečo dlhšie alebo rohovka príliš zakrivená, obraz sa zaostrí pred sietnicou a vzdialené predmety sú rozmazané. Ak je oko kratšie, obraz padne až za sietnicu. Podľa toho hovoríme o rôznych chybách:

Krátkozrakosť sa väčšinou začína v detstve, presbyopia je bežná u dospelých od približne 45 rokov. Refrakčné chyby možno korigovať okuliarmi, kontaktnými šošovkami alebo chirurgickým zákrokom, ktorý mení tvar rohovky (viac v texte o krátkozrakosti).

Kedy ísť k lekárovi?

Väčšina zmien zraku prichádza pomaly a rieši ju plánovaná prehliadka. Niektoré príznaky ale znamenajú urgentný stav a treba okamžite na pohotovosť. Bolesť pritom nie je spoľahlivý ukazovateľ: vážne stavy sietnice zvyčajne nebolia.

Na očnú pohotovosť choďte hneď, ak sa objaví:

• náhly výskyt záblskov svetla,
• prudký nárast mušiek (bodiek a čiarok) v zornom poli,
• tmavá clona alebo tieň, ktorý sa posúva cez zorné pole,
• náhle rozmazanie alebo strata videnia v priebehu minút až hodín.

Tieto príznaky môžu znamenať odlúpenie sietnice, ktoré sa lieči ako urgentný stav. Bez včasného zákroku hrozí trvalá strata zraku. Poškodenie sietnice môže spôsobiť trvalé zmeny videnia, výpadky zorného poľa alebo úplnú stratu zraku, ak sa nelieči včas.

Vyššie riziko odlúpenia sietnice majú krátkozrakí ľudia, ľudia po operácii oka (napríklad sivého zákalu), po úraze oka alebo s výskytom odlúpenia sietnice v rodine. Ak patríte do niektorej skupiny, pri týchto príznakoch neváhajte (podrobnosti v článkoch o muškách a zábleskoch, o odlúpení sietnice a o očnej pohotovosti).

Rovnako urgentné je aj chemické poranenie oka, teda postriekanie čistiacim prostriedkom alebo inou chemikáliou. Oko hneď vyplachujte čistou vodou a choďte na pohotovosť bez ohľadu na to, či cítite bolesť.

Aj bez akútnych príznakov platí prevencia: pravidelná očná prehliadka odhalí zmeny skôr, než si ich všimnete sami. Ako často na ňu chodiť, závisí od veku, zdravotného stavu a rizikových faktorov ako cukrovka - podrobný prehľad intervalov nájdete v článku ako často na preventívnu prehliadku.

Časté otázky