Keratokonus: keď sa rohovka vyklenuje

Keratokonus je ochorenie, pri ktorom sa rohovka (priehľadná predná časť oka) postupne stenčuje a mení tvar z guľatého na kužeľovitý. Najčastejšie sa objavuje v puberte alebo mladej dospelosti a postihuje spravidla obe oči, aj keď často nerovnako. Vývoj zvyčajne trvá roky a vo väčšine prípadov ho možno spomaliť alebo zastaviť zákrokom nazývaným crosslinking rohovky, najmä ak sa zachytí včas.

Čo je keratokonus?

Keratokonus je ochorenie rohovky, pri ktorom sa jej stredná alebo mierne posunutá časť postupne stenčuje a vyklenuje smerom von, až rohovka pripomína tvarom kužeľ namiesto pravidelnej gule. Rohovka je priehľadné okienko na prednej strane oka, ktoré láme svetlo tak, aby sa zaostrilo na sietnicu. Keď sa jej tvar nepravidelne zmení, svetlo sa láme nerovnomerne a obraz na sietnici je rozmazaný a skreslený.

Podľa American Academy of Ophthalmology (AAO) je keratokonus stav, pri ktorom rohovka stenčie a vyklenie sa ako kužeľ, čo vychyľuje lúče svetla z ohniska a sťažuje bežné činnosti ako čítanie alebo šoférovanie. Zmena postihuje zvyčajne obe oči, hoci často v odlišnej miere - jedno oko môže byť postihnuté výraznejšie než druhé.

Aké má príznaky?

Príznaky keratokonusu súvisia s tým, ako nepravidelne sa rohovka láme svetlo. Menia sa a zväčša sa zhoršujú s tým, ako choroba postupuje.

• Rozmazané a skreslené videnie - rovné čiary môžu pôsobiť zvlnené, tvary predmetov nesedia.
• Nepravidelný astigmatizmus - rohovka nie je hladko zaoblená, preto ju bežné okuliarové sklá nedokážu úplne opraviť.
• Časté zmeny dioptrií - predpis na okuliare sa mení v krátkych odstupoch, pretože sa krivka rohovky posúva.
• Citlivosť na svetlo a oslnenie (fotofóbia), niekedy aj videnie svetelných kruhov (halo) okolo jasných zdrojov.
• Zdvojené videnie na jedno oko - keď sa pozeráte len jedným okom, vidíte obraz akoby zdvojený alebo s “duchom”.
• Postupne sa zhoršujúce videnie na jednom alebo oboch očiach.

Podľa Cleveland Clinic patrí medzi typické príznaky práve zdvojené videnie pri pohľade len jedným okom, videnie halo okolo svetiel, citlivosť na svetlo a postupne sa zhoršujúce a skresľujúce sa videnie.

Kto ním býva postihnutý a prečo?

Keratokonus sa najčastejšie objaví medzi neskorými tínedžerskými rokmi a tridsiatkou, teda v období, keď sa oko ešte vyvíja alebo krátko po jeho dokončení. Presná príčina nie je celkom jasná, ale ide o kombináciu genetických a environmentálnych vplyvov.

Podľa AAO má približne 1 z 10 ľudí s keratokonusom aj rodiča s týmto ochorením, čo poukazuje na genetickú zložku. StatPearls uvádza, že pozitívna rodinná anamnéza sa potvrdí aspoň v 6 až 8 % prípadov. Súčasne je keratokonus spájaný s:

• očnými alergiami - chronické svrbenie a podráždenie vedú k treniu,
• nadmerným trením očí - podľa StatPearls trvalé trenie buď priamo prispieva k vzniku keratokonusu, alebo existujúci stav zhoršuje, najmä u ľudí s genetickým sklonom,
• poruchami spojivového tkaniva, ako je Marfanov syndróm alebo Ehlers-Danlosov syndróm,
• Downovým syndrómom, pri ktorom je výskyt keratokonusu vyšší,
• atopickými ochoreniami vo všeobecnosti, teda astmou, senným nádchom a ekzémom, ktoré súvisia so svrbením a následným trením očí.

Mechanizmus je pravdepodobne reťazový: alergia alebo atopia spôsobuje svrbenie, svrbenie vedie k opakovanému treniu očí a mechanický tlak pri trení rohovku, ktorá je už geneticky náchylnejšia, oslabuje a deformuje. Preto je obmedzenie trenia očí jedným z mála krokov, ktoré môže urobiť pacient sám, aby spomalil postup ochorenia.

Ako sa diagnostikuje?

Keratokonus zisťuje očný lekár kombináciou vyšetrenia zraku a zobrazovacích metód, ktoré zmerajú tvar a hrúbku rohovky.

1. Anamnéza a vyšetrenie zrakovej ostrosti - lekár sa opýta na príznaky a rodinnú históriu, následne zmeria, ako dobre vidíte pomocou tabuľky a refrakčného vyšetrenia.
2. Vyšetrenie štrbinovou lampou - kombinácia mikroskopu a silného svetla, ktorá umožní priamo pozorovať tvar a priehľadnosť rohovky.
3. Keratometria - meranie zakrivenia rohovky a astigmatizmu.
4. Korneálna topografia alebo tomografia - podľa MedlinePlus ide o najpresnejší test, ktorý vytvorí digitálnu “mapu” zakrivenia celej rohovky a odhalí nepravidelnosti typické pre keratokonus.
5. Pachymetria - meranie hrúbky rohovky, keďže pri keratokonuse je typicky stenčená v mieste vyklenutia.

Ak vás čaká podobné vyšetrenie, viac o tom, čo obnáša, nájdete v článku o priebehu očného vyšetrenia.

Ako sa lieči podľa štádia?

Liečba keratokonusu sa vždy prispôsobuje tomu, ako ďaleko ochorenie pokročilo, a má dva ciele: čo najlepšie opraviť videnie a zároveň zastaviť alebo spomaliť ďalšie zhoršovanie rohovky.

Podľa StatPearls používa kontaktné šošovky na korekciu videnia takmer 90 % ľudí s keratokonusom, najčastejšie tvrdé plynopriepustné šošovky, pretože ich pevný povrch prekryje nepravidelnosti rohovky. Pri veľmi nepravidelnej alebo zjazvenej rohovke sú alternatívou sklerálne šošovky, ktoré sa opierajú o bielu časť oka a cez rohovku “preklenujú”.

Corneal crosslinking (CXL) je zákrok zameraný priamo na zastavenie progresie, nie len na korekciu videnia. Podľa Cleveland Clinic lekár najprv nakvapká do oka kvapky s riboflavínom (vitamín B2) a následne rohovku niekoľko desiatok minút ožaruje UV svetlom. Táto kombinácia vytvorí nové väzby medzi vláknami kolagénu v rohovke a spevní ju, čím sa rohovka menej vyklenuje. StatPearls dodáva, že crosslinking nemusí videnie priamo zlepšiť, ale pri včasnom zásahu dokáže výrazne obmedziť ďalšiu stratu zraku spôsobenú narastajúcou nepravidelnosťou rohovky. Po zákroku sa bežne objavuje dočasné zahmlenie rohovky, podráždenie alebo rozmazané videnie, ktoré väčšinou odoznie do pol roka.

Ak ochorenie postúpi natoľko, že šošovky prestanú sedieť alebo sa objaví zjazvenie znemožňujúce korekciu, riešením je transplantácia rohovky (keratoplastika) - buď výmena celej hrúbky rohovky, alebo modernejšia metóda, pri ktorej sa ponechá zdravá zadná vrstva pacienta a vymení sa len predná časť. Podľa MedlinePlus je výsledok transplantácie vo väčšine prípadov dobrý, hoci zotavenie je dlhé a mnoho ľudí potrebuje kontaktné šošovky aj po zákroku. Konkrétny postup a vhodnosť jednotlivých možností vždy posudzuje očný lekár.

Dá sa keratokonus zastaviť?

Úplne zastaviť ho vždy nemožno, ale crosslinking rohovky bol vyvinutý presne na spomalenie alebo zastavenie jeho progresie, a čím skôr sa použije, tým lepší býva výsledok. Choroba sama osebe má tendenciu postupovať roky, no podľa StatPearls sa jej priebeh spravidla ustáli okolo štvrtej dekády života, teda približne po štyridsiatke.

Popri odbornej liečbe je najdôležitejším krokom, ktorý môžete urobiť sami, vyhýbať sa treniu očí. AAO aj StatPearls to uvádzajú ako opatrenie, ktoré priamo obmedzuje mechanické poškodzovanie už oslabenej rohovky. Ak vás oči trápia svrbením kvôli alergii, má zmysel riešiť aj samotnú alergiu (napríklad kvapkami proti alergii, ktoré odporučí lekár alebo lekárnik), aby ste obmedzili nutkanie na trenie.

Ak nosíte kontaktné šošovky prvýkrát alebo hľadáte základné informácie o výbere a starostlivosti o ne, prečítajte si článok o kontaktných šošovkách pre začiatočníkov.

Kedy ísť k lekárovi?

K očnému lekárovi by ste sa mali objednať pri akejkoľvek zmene videnia, no pri keratokonuse platí niekoľko konkrétnych signálov, ktoré netreba odkladať:

• videnie sa rozmazáva alebo skresľuje a nezlepší sa novými okuliarmi,
• dioptrie sa menia nezvyčajne často, napríklad pri každej návšteve optiky iné,
• na jedno oko vidíte zdvojene alebo s “tieňom”,
• svetlo vás nápadne oslňuje alebo okolo neho vidíte kruhy,
• v rodine sa keratokonus už vyskytol.

Cleveland Clinic odporúča kontaktovať očného lekára vždy, keď sa objaví zmena videnia, a pri diagnostikovanom keratokonuse dodržiavať pravidelné kontroly. Ak zrak zrazu vidíte inak a k tomu vnímate záblesky svetla alebo “mušky” pred očami, čo môžu byť aj úplne iné príčiny, prečítajte si samostatný článok o muškách a zábleskoch pred očami. Keratokonus tiež netreba zamieňať s bežným astigmatizmom, pri ktorom je rohovka nepravidelná, no nie postupne sa vyklenujúca a stenčujúca.

Časté otázky